V priestoroch dnešného zdravotníckeho zariadenia bolo v rokoch 1950-1952 zriadené Kalmetizačné stredisko, ktoré sa po pričlenení k Ústavu tuberkulózy v Podunajských Biskupiciach v roku 1952 stalo Špecializovaným dojčenským ústavom pre deti matiek s aktívnou tuberkulózou.
Na tomto detašovanom pracovisku dlhé roky pôsobili rehoľné sestry z Kongregácie sestier dominikánok. S poklesom výskytu tuberkulózy sa zariadenie začalo orientovať aj na detských pacientov s inými chronickými ochoreniami, s dysharmonickým psychomotorickým vývojom a na deti z rozvrátených rodín.
Pre skvalitnenie ich života sa riešili aj otázky náhradnej rodinnej starostlivosti. Komplexnú odbornú starostlivosť pre tieto deti zabezpečoval tím odborníkov – pediatri, neurológ, psychológ a fyzioterapeuti.
V rehabilitačnej starostlivosti sa postupne začala využívať metodika koncipovaná v 50-tych rokoch minulého storočia neurológom, prof.MUDr.Václavom Vojtom.
V roku 1994 bol Špecializovaný dojčenský ústav reprofilizovaný na Rehabilitačné detské centrum ( RDC ), ktoré bolo naďalej detašovaným pracoviskom Národného ústavu tuberkulózy a respiračných chorôb v Bratislave-Podunajských Biskupiciach.
Od roku 2003 sa novým prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia stala spoločnosť TETIS, s.r.o. Personál neštátneho zdravotníckeho zariadenia aj naďalej poskytuje starostlivosť detským aj dospelým pacientom, špecializuje sa predovšetkým na fyziatricko-rehabilitačnú starostlivosť deťom s detskou mozgovou obrnou už od novorodeneckého veku.
Vstup súkromného kapitálu umožnil postupnú modernizáciu priestorov zdravotníckeho zariadenia, nákup nových prístrojov a investície do vzdelávania zdravotníckeho personálu.
